A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Dominikánská republika - Cestopisy

Transatlantická plavba

Postrehy z transatlantickej plavby na Costa Deliziosa a pobyte v USA v decembri 2015.

Ako som už dávnejšie prisľúbil, podelím sa o svoje dojmy z dlhej transatlantickej plavby na lodi Costa Deliziosa. Trasa Savona - Casablanca - Arrecife - Tenerife - Antigua - Catalina Island - La Romana - Grand Turk - Ft. Lauderdale - Costa Maya - Belize - Roatan - Grand Cayman - Ft. Lauderdale, od 02.12.2015 do 28.12.2015, následne týždeň v USA a odlet 04.01.2016 cez Oslo do Budapešti.

Každý sa pýta, aký a či vôbec je rozdiel medzi MSC a Costou. V princípe nie je. Lode sú podobné, podľa môjho názoru nie je veľmi čo nové vymyslieť, čo sa týka umiestnenia barov, bazénov, jedální ani izieb. V mojom cestopise som pridal fotky, kajuta je podobná ako na MSC, jedlo môžem len a len pochváliť, naozaj bolo dobré, bolo ho dosť, aj keď oproti MSC sa myslím menej plytvalo, hneď po raňajkách neboli neskoré raňajky, skorý obed, obed, a podobne, mám pocit, že na MSC je stále čo jesť, aj keď to až tak človek nepotrebuje, ale láka ho to. Neviem porovnať servírované večere MSC vs Costa, na MSC som v podstate nebol, keďže deti mi odmietali a bufet bol dostatočne bohatý. Na Coste je zaujímavé, že okrem servírovaných večerí až do odjazdu z Kanárskych ostrovov bol bufet spoplatnený, potom už bol free, aj keď bol menší výber ako na MSC, najesť sa dalo, ale nebol oň ani taký záujem ako na MSC. Costa navyše ponúkala aj možnosť zaplatiť si večer za pizzu, ktorú už pripravovali originál taliansky kuchári (nie z Indonézie Filipín a pod.), za celkom prijateľnú cenu 4 €, v čom bola pizza, šalátový bufet a dezert. Po príchode do USA a zmene cien na doláre sa zo 4 € stalo zrazu 8 USD. Zaujímavý kurz. Fotky priložím – bolo tam 14 druhov pízz, myslím, že sa dalo vybrať. Po zatvorení bufetu sa myslím už najesť veľmi nedalo, možno v baroch, ale tam sme vzhľadom na dva maloleté záväzky nechodili.

A teraz prejdime na samotný cestopis. Plavbu som si našiel možno pol roka dopredu, postupne sme ju zaplatili, moja skvelá manželka povedala, že o ostatné sa mám postarať ja, teda ako sa dostaneme na loď, z lode, čo budeme robiť týždeň v USA a ako sa dostaneme domov. Mám výzvy a aj svoju drahú rád, tak som sa s radosťou do toho pustil. Keďže sme nerobili klasický okruh, nevedeli sme auto nechať v prístave, takže som sa rozhodoval medzi dvomi možnosťami, buď nás do Savony zoberie svokor a následne zoberie auto domov alebo nájdem prijateľné vlakové spojenie. Možnosť B) vyhrala a tak sme cestovali 01.12. o 19,16 z Viedne spacím vlakom do Bologne, kde sme nad ránom vystúpili, najedli sa a čakali na spoj do Milána. Tu nastúpila prvá komplikácia, nakoľko vlak meškal cca. 40 minút, napriek tomu, že to bol rýchlovlak s maximálnou rýchlosťou 245 km/h sa mu už stratu nepodarilo dohnať a náš vlak z Milána do Savony odišiel bez nás. Našťastie som s podobnými možnosťami rátal, vlaky do Savony chodia každé dve hodiny, vo vlaku nám len opečiatkovali lístok, že sme meškali a do Savony sme sa dostali nie o 11,26 ale o 13,26, pričom loď mala odjazd naplánovaný na 17,00, takže sme boli bez stresov (teda ja som bol bez stresov). Taxíkom je to do prístavu pár minút, cena 15 €. V prístave sme ešte chvíľku čakali, boli sme v tretej skupine, čo nastupovala na loď, takže napriek cestovaniu sme to zvládli úplne v pohode. Boli sme určite menej unavení, ako keby sme celú noc cestovali autom, aj napriek tomu, že ani ležadlový vagón rakúskych dráh neposkytoval bohvieaké pohodlie.
Po klasických fotkách pre bezpečákov a ponuke na fotografie od lodného fotografa (už ignorujeme) sme sa dostali na loď. Loď je stále relatívne nová, fotografie sú pri mojom profile, ak by mal niekto nejakú konkrétnu otázku, nech napíše, ak nájdem foto, pošlem, prípadne opíšem, ak viem. Kajuta bola pekná, trošku nás prekvapila poschodová posteľ pre deti (na MSC je pri balkónovej kajute pre deti rozkladacia pohovka), ale hlavný bol balkón a to, že sme sa pomerne bez problémov pomestili do skríň. Samozrejme, hneď sme vybehli na palubu, popreliezali sme na lodi, čo sa dalo, zistili sme, že máme druhé sedenie, ktoré sme plánovali (úspešne) zmeniť na prvé, zistili sme, kde sú bazény, jedáleň, posilovňa, ihrisko, simulátor F1 (nevyužili sme ani raz).
Loď odplávala v podstate na čas a pred nami boli prvé dva dni na mori, na ceste do Casablanky.

Prvé dva dni na mori boli zoznamovacie. Po prvej večeri, ktorá nás vcelku príjemne prekvapila, sme si zmenili sedenie na prvé sedenie o 18,30 hod. Costa ponúkala vždy aj detské menu, kde boli jednak grilované alebo vyprážané kuracie prsia, s ryžou, alebo hranolkami, cestoviny, hamburgery, hot dogy ….. skúsim nájsť foto a pripojím. Z menu sa dalo vybrať takmer vždy, počnúc predjedlami až po dezert, niektoré menu som pripojil aj do fotogalérie, naozaj to bolo dobré. Starali sa o nás dvaja Filipínčania, Raymond a Ace, keďže detí veľa nebolo, naše mali ich plnú pozornosť. Zaplatili sme si balíky vody a soft drinkov, myslím, že sme to odhadli celkom dobre, takže ak bolo potrebné, k večeri sme mali čo piť 
Počasie bolo decembrové, teplota okolo 15 stupňov, ale v bazénoch vodu zohrievali, takže v nich bolo veľmi príjemne. Na Coste striktne dodržiavajú americké predpisy a tak deti do 16 rokov nemôžu ísť do víriviek ani do posilňovne.

Casablanka, naša prvá zastávka zástavka po dvoch dňoch na mori …. Nevedeli sme, čo očakávať. Žiadna príjemná pláž v dosahu, loď stála v prístave, relatívne ďaleko od mesta (cca. pol hodinka pešo). Náš plán bol prejsť sa k mešite Hassana II., je to ďalšia asi pol hodinová cesta, pofotiť sa, skúsiť nájsť nejakú miestnu tržnicu, pomotať sa a ísť naspäť na loď. Máme dve deti, viac toho asi nezvládnu. Vychystali sme sa, obuli pohodlné tenisky zapol som si navigáciu na telefóne a išli sme. V prístave toho veľa nie je, ale hneď ako človek z neho vyjde von, ocitne sa v typickom arabskom meste, plnom taxíkov, hlučných taxikárov, obchodníkov a policajtov. Vydali sme sa k mešite, navigácia fungovala, ale príjemne sme sa necítili. Veľa áut, špina, podozriví chlapi za nami, dve deti nezvyknuté na chodenie….. ale zvládli sme to. Mešita je pekná, stojí na pobreží, spravili sme si fotky (zvonka) a zistili sme, že tržnicu práve zatvorili. Nemali sme veľkú chuť na podobnú cestu ako k mešite, tak sme si stopli taxíka, trošku nás povozil po meste a zobral nás do obchodu, kde sme si kúpili nejaké nealko pitie a späť do prístavu. Celé to stálo asi 20 €. Chcel nás vyložiť pri vstupe, kde by nás čakala ešte polhodinová cesta k lodi, ale zastavil ho policajt a vysvetlil mu, že keď už od nás zobral peniaze, má nás dopraviť až k lodi. Potešili sme sa, veď kto by sa nepotešil. Poobedie sme už strávili na lodi, na opaľovanie to ešte nebolo (cca. 22 stupňov) a večer sme vyplávali smerom na Kanárske ostrovy.

Kanárske ostrovy – to boli dve zastávky dva dni po sebe. Prvá bola na ostrove Lanzarote v Arrecife. Pôvodne sme mali naplánovanú prechádzku na bicykloch aj s deťmi, ale požičovňa, ktorú sme našli na Tripadvisore napriek prvotnému prísľubu stretnutie nepotvrdila a tak sme išli len do mesta. Tam sme sa dostali najprv autobusmi z prístavu, tie nás vyložili v meste, pár krokov od centra. Počasie nebolo ideálne, predsa len, začiatok decembra, fúkalo, +- 20 stupňov, nakoniec sme boli radi, že nemusíme šľapať proti vetru na bicykloch. Odporúčam kúpu parfémov, naozaj veľký výber za slušné ceny. Poobede sme sa nalodili a zmierili sme na Tenerife, do prístavu Santa Cruz de Tenerife. Priplávali sme ešte za tmy, nevýhodou je, že tento prístav je na druhej strane ako Puerto de la Cruz, kde sa nachádza známy Loro Parque, kam sme mali namierené. Ako večný odporca zájazdov s lodnou spoločnosťou som naplánoval požičanie auta, cestu do Puerto de la Cruz, návštevu Loro Parque a cestu naspäť. Všetko prebehlo tak ako malo, Loro Parque odporúčam veľkým aj malým. Musím povedať, že ponuka od Costy nebola oveľa drahšia ako to, čo sme zaplatili za prenájom auta a taxíky. Bohužiaľ som našiel prenájom len na letisku, nie v prístave, takže som si to trošku skomplikoval, ale nevadí, pohľad na delfíny a kosatky nám všetky nepríjemnosti vynahradil. Na Tenerife priamo v prístave ponúkajú lacnú elektroniku, dokonca aj iPady, keďže majú nižšie dane, oplatí sa. V tej dobe tam kotvilo viacero lodí, medzi inými aj Queen Mary 2.
Bolo 08.12.2015 podvečer a my sme sa vydávali na šestdňovú plavbu cez Atlantický oceán. Úprimne povedané, nevedel som, čo čakať, nikdy som nebol tak dlho na mori, mnohí aj z vás boli zvedaví, čo a budeme robiť s voľným časom. Priznám sa, mal som obavy, aj čo sa týka detí, ako sa zabavia, ale obavy boli zbytočné. Keďže sme neboli plní, animátori mali dosť priestoru pre všetkých, navyše už od prvého dňa bolo krásne teplúčko. Našli sme rytmus v štýle raňajky, opaľovanie (deti tablety), trochu učenia, šport (volejbal, basketbal, tenis, nohejbal), pomedzi to kúpanie v bazénoch, obed, poobedňajšia siesta, zase šport, kúpanie, deti v miniklubíku na vrchnej palube s bazénikom, my pri nich s knižkami, pred večerou na hodinku dospelí do fitka, deti do miniklubu, večera a spať. Nebol čas na nudenie sa, vytvorila sa veľmi dobrá medzinárodná partia športovcov počnúc sicílskym architektom, cez talianskeho rušňovodiča, americkú členku mierových zborov, francúzskeho futbalového trénera reprezentácie Kurdistanu, brazílsku animátorku až po moju maličkosť (spoločne s rodinou). Tých šesť dní bolo skvelých na oddych, na prevetranie hlavy a postupné si zvykanie na časový posun. Ten neprišiel naraz, ale posúval sa po hodine, takže si človek na to skvele zvykol.

další cestopisy
Fotoalba
albumimgjpsc64nb

Karibik a USA 2015

08.02.2016
Komentáře
0
Řadit podle času | Řadit podle vláken vzestupně sestupně

Při vkládání příspěvku do diskuze jako neregistrovaný uživatel budete mít u vašeho příspěvku zobrazenu IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@